utorok 5. septembra 2017

Tak predsa "alebo aj nie"

Hľadím na dátum a podľa pôvodného plánu púť do Levoče sa mala prehupnúť do druhého dňa. Hoci sa situácia zmenila, plánovaný termín nebol záväzny a ja som vyrazil o niekoľko dní skôr, nič to nemení na jednej veci. A to, že som doma skôr, než som čakal. Áno, do cieľa som tentoraz nedorazil a plán ostáva plánom aj niekedy v budúcnosti.



Jediná moja fotka z putovania urobená ešte Baškou počas spoločného úseku

V nohách mám čosi okolo 60 kilometrov, podľa "sprievodcu", ktorý mi padol do rúk doslova na poslednú chvíľu večer pred odchodom, som prešiel vlastne tri etapy v časovom rozsahu kratšom, než bolo pôvodne určené na etapy dve. Aj tento výkon bol spôsobený počasím, keďže už v druhý deň som musel doháňať niekoľkohodinový skĺz kvôli dažďu a pred ďaľším utekať, takže vlastne som chtiac-nechtiac mal tempo vyššie, ako by som si prial. Celkovo hlavným dôvodom neúspechu je práve počasie. Hoci termín putovania som zvolil práve pre stabilné počasie v tomto období počas posledných rokov, ako stabilné sa ukázalo jediné - stabilne žalostné počasie počas troch dni na trase. Dážď, studený vietor a hmly počas prechodov vyšších kopcov, následne premočený a miestami klzký terén, ako bonus vlhké a chladné noci s teplotami okolo nuly, k tomu katastrofické predpovede počasia na nasledujúce dni vďaka kontaktu so svetom, náznak triezveho rozumu prišlého s vekom a tiež samota bez možnosti podpory iného blázna, to všetko dokopy sa podpísalo pod záver, ku ktorému som dospel v tretí deň, keď som mal cieľ doslova na dohľad. No a prečkať zlé počasie niekde pod strechou a pokračovať neskôr, to jednoducho nebolo možné vďaka termínom. Ani napriek časovej rezerve, ktorú som si skorším odchodom vytvoril.

Pôvodne som plánoval popísať celý priebeh putovania, avšak som momentálne príliš rozčarovaný z faktu, že som nedosiahol zamýšľaný cieľ. Nebudeme si to tajiť, občas vo mne ešte prevládne nejaká ta rokmi zakorenená súťaživosť...;)

Namiesto toho skúsim však priblížiť to, čo aj tak zaujíma každého najviac. Zoznam vybavenia! Pretože ako to chodí, to je práve to, čo najčastejšie stojí za neúspechmi expedícií. Každý predsa vie, že neexistuje zlé počasie, ale len nevhodne oblečený turista! Ehm, ehm, po tejto skúsenosti dovolím si poupraviť malinko pohľad na problematiku aj vzhľadom k tomu, že prekonanie tejto trasy s mojím turistickým vybavením by bolo v podstate trochu náročnejšou prechádzkou parkom. Odhliadnuc od moderných materálov, v mojom vybavení absentovali niektoré zásadné prvky, ako nižšie sami zistíte. Nech sa páči:

Oblečenie na sebe:

košeľa, 

nohavice, 

doublet, 

pančuchy, 

topánky, 

klobúk, 

pôvodne pútnicka pelerína, ktorá neskôr skončila v brašni

Oblečenie v snapsacku: 

košeľa, 

waistcoat, 

pančuchy, 

kabát, 

ako bonus tenká vlnená deka (prihodená k vybaveniu až na Baškin dohovor sa ukázala ako veľmi rozumná voľba, dovoľujem si tvrdiť)

Ako vidíte aj na úvodnej fotografii, nastúpil som na trasu v klasickej kombinácii odevu aj vďaka teplému úvodnému počasiu. Už druhý deň som doublet nahradil kabátom, keďže ten mal slúžiť aj ako vrchná vrstva počas noci, a teda mi prišlo rozumnejšie ju mať v prípade navlhnutia ako vzdialenejšiu vrstvu od tela. Tiez kabát rýchlejšie schne kvôli absencii interliningu. Inak už klasicky som v noci na seba obliekol všetko dostupné, suché ako prvé, vlhké následne cez to, mokré som skúsil cez noc zvyčajne kvôli vysokej vlhkosti neúspešne usušiť. No a ráno späť do vlhkého a mokrého, suché späť do tašky uchrániť na ďalšiu noc. Paradoxne som ako "vankúš", jediný kus luxusu počas prespávania v drevených prístreškoch po ceste, používal práve doublet. S nohami som sa tiež nemazal a strčil som ich na noc do snapsacku. Funguje to celkom skvelo, hlavne na to musíte pamätať, až sa uprostred noci vyberiete vychcať. Trochu som podcenil teplo unikajúce cez hlavu, niektorú z vlnených čiapok by som v noci určite ocenil, klobúk samotný je na spanie trochu nepraktický. No poslúžila aj deka alebo kabát pretiahnutý cez hlavu.

Osobne ma veľmi prekvapili topánky. Áno, sú ušité ručne a namieru, ale že podajú práve taký výkon, to by som do nich nepovedal. Dokonca aj k zemi som šiel len dvakrát v skutočne strmom a premočenom kopci. Inak zvládli každý terén a aj napriek viacerým kilometrom prejdeným na rôznej úrovni asfaltu nenesú výrazne znaky ochodenia. Chodením po nespevnenom povrchu by vlastne podrážka skutočne utrpela len minimálnu ujmu. Podľa reakcie výrobcu na instagrame je mnou popísaný stav obuvi  u jeho práce celkom štandardná kvalita, ako sa zdá. Pravdepodobne som sa preto rozhodol, že potrebujem ešte jeden rovnako kvalitný pár. 

Od prachu prvého dňa po permanentne mokré kusy kože

Neniesol som moc vybavenia ani v brašni:

potreby pre rozloženie ohňa (ktorý som bohužiaľ rozkladať nemohol), 

jedlo na dva dni (ktoré by kvôli minimu zastávok vydržalo azda do úplného konca putovania), 

modlitebna knižka, 

náhradné remienky do topánok, 

strašne nedobové hygienické potreby (keďže mi prišlo rozumné si vziať zubnú kefku a niekoľko hygienických utierok)

Čosi málo vybavenia som niesol tiež na opasku:

ruženec, 

nôž, 

kapsičku so sadou na šitie, dokladmi, peniazmi, lekárničkou a telefónom


Pitnú vodu som niesol v koženej čutore a la Mary Rose

Ako ste si istotne všimli, vo výbave absentuje vec nepostrádateľná pre každého správneho turistu či cestovateľa, ktorou je kombinácia pristrešku s karimatkou a spacákom. Áno, máte pravdu. Hoci by to vyriešilo väčšinu mojich problémov na trase, keď som musel niekoľko kilometrov navyše šliapať, aby som našiel strechu nad hlavou, jednoducho som nič take podľa vopred mnou stanovených pravidiel mať nemohol. Nech som hľadal akokoľvek, nenašiel som žiadnu informáciu o tom, že by pútnici v 17. storočí (prípadne i tí skorší) so sebou čosi také nosili. Odhadujem, že sa pohybovali predovšetkým po osídlených trasách, kde možnosť prespatia bola vyššia, ako boli moje možnosti, keď práve prvé dni som prechádzal takmer s absolútnou väčšinou miestami, kde o nejakom mieste na skutočné prespatie nechyrovať. Teoreticky som so sebou nejaký prístrešok vziať mohol práve z tohto dôvodu, avšak to by som musel meniť batožinu z dvojice snapsack + brašňa typickými pre pútnikov v mnou prezentovanou období na čosi efektívnejšie (noša, krosna), čo som bohužiaľ počas svojho rýchlovyskumu u pútnikov tiež nezaznamenal. Ale zase, mal som azda všetky potrebné atribúty typické pre zobrazenie pútnika. Nikdy by som neveril, na koľko spôsobov je možné využiť počas putovania napríklad takú palicu...

Atribúty pútnika: pelerína so svätojakubskou mušľou, palica, klobúk a ruženec

Patrí sa tiež asi uviesť aj to, že som toho počas cesty moc nepojedol. Ako som spomínal, bolo to kvôli malému počtu zastávok, keďže mi prišlo rozumnejšie šliapať ďalej ako vysedávať na mokrej zemi. A tak pôvodne na dva dni (po nákup v Gelnici, z ktorého by i tak nič nebolo, pretože v nedeľu bolo mesto pusté ako lono stareny) zabezpečené jedlo v podobe asi 250 g suchárov, podobného množstva domácej slaniny a syra, 4 uvarených vajec a cibule, som väčšinou nahrádzal zmesou sušeného ovocia, ktoré nám ostalo ešte aj na blížiace sa treky v Chorvátsku. Tú som do seba hádzal priamo za pochodu, prípadne som ju doplňoval černicami a čučoriedkami všade, kde som na ne narazil. Ak k tomu zarátame ešte aj dve pivá a fazuľovú polievku kúsok za Gelnicou, máte o mojom doplňovaní živín jasnú predstavu. A potom prečo človek nepriberá, všakáno...

Skrátka, veľmi poučná, miestami ľahko masochistická skúsenosť, ktorá napriek neúspechu čo sa týka dosiahnutia cieľa, vlastne priniesla aj bohaté množstvo momentov, na ktoré sa sice oplatí spomínať, no ktoré bohužiaľ nie je s kým zdieľať...

***************************************************************************************************

And as promised to instagram supporters of this journey, some funny english words, the first on this blog....;)

Something like the list of gear carried by me on this journey:

Clothing:

linen shirt, 

breeches, 

doublet, 

stockings, 

pair of shoes, 

hat, 

pilgrims mentel later in the haversack


Backup clothing in snapsack: 

shirt, 

waistcoat, 

stockings, 

coat, 

woolen blanket (just because of Baška´s order)


Haversack:

fire maing tools

food for two days of journey but enough for four days

book of pilgrims prayers

backup shoelaces

some hygiene (toothpaste, toothbrush and other stuff like that


Some belt gear:

rosary, 

knife, 

purse with some sewing kit, documents, money, the first aid and smartphone


Food:

about 250 g of biscuits

about 250 g of smoked bacon

cheese

4 cooked eggs

about 500 g of dryed fruit (too much, we have still enough for croatian trekking next week)


And what about some reasons of no tarp I should carry? 

Nothing serious, I just have no info about using of tarps by pilgrims in history. Yes, I should take one with me and solve some bivouac problems but than I should take some different type of baggage like wooden frame for example. But again, I have no proofs about using frames by pilgrims now. I´ve just seen some haversacks or snapsacks in the pictures. 

Also you may ask why I made no fire in this cold weather. In fact, I could not. Not because of my incompetence (making fire is no problems with my firesteel) but because of restriction in area. 

So we will see next year. I will find some partners maybe after this article publishing...;)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára