nedeľa 30. júla 2017

Šance 1647

Nestáva sa skutočne často, aby sa vám ozvali Poliaci s pozvánkou na akciu v Českej republike. Ale zjavne to nemožné nie je, ako sa ukázalo. Krátko po pozvaní sme nadviazali priamu komunikáciu už aj so samotnými organizátormi zo združenia Šance pro šanci, venujúcemu sa oživeniu Veľkej šance, ktorej história je aj vďaka jej strategickému umiestneniu v Jablunkovskom priesmyku viac ako bohatá. Potom si stačilo už len pozrieť niekoľko súčasných fotografií tejto pevnosti a skočili sme po návnade ako pstruh dúhový po muške.
Košicko-brniansko-pražsko-poľovská časť posádky veľkej šance z roku 1647

Na rovinu, tých návnad bolo však predsa len o čosi viac. Ak by sme ich mali vymenovať, bolo by to asi na dlhšie, avšak hlavnú rolu zohrala snaha organizátorov o stvárnenie bežného dňa v živote posádky pevnosti v roku 1647, kde podstatnú rolu zohrával práve tento rok. Práve z neho totiž pochádza dochovaná mustrovná listina s menami 89 mušketierov naverbovanými do cisárskej armády z blízkeho okolia Veľkej šance. V súvislosti s touto listinou boli stanovené organizátormi ďalšie podmienky účasti: posádku mali tvoriť len mušketieri vystrojení podľa noriem západných vojsk. Dosť nevídaný krok pre reenactment na našom území, limitovať všetky zvláštnosti také typické pre toto obdobie u nás. Tento krok vo výsledku pôsobil o to zvláštnejšie, že najpočetnejšiu skupinu na podujatí tvorili reenactori z Poľska. A nielenže sa ani medzi nimi neobjavil jediný hajduk, lisovčík alebo kozák, oni sami navyse priznali postupné vybavovanie sa západným vybavením kvôli účasti na akciách v západnej Európe. Celkom odvážny a pre nás veľmi sympatický krok zo strany organizátorov bola aj vopred oznámená absencia akejkoľvek bitky či bojovej ukážky napriek tomu, že celé podujatie bolo venované vojenstvu v 17. storočí. Úprimne, podľa ohlasov divákov takáto ukážka väčšine nielenže vôbec nechýbala, ale program bol i bez nej ako poučný, tak i zaujímavý. 


V podstate každá časť programu tak bola zložená z krátkeho "divadelného" vstupu (zámerne v úvodzovkách, skutoční divadelníci by sa na tom schuti zasmiali), samotnej ukážky a komentára človeka, venujúceho sa v rámci reenactmentu problematike, na ktorú bola daná ukážka zameraná. Odievaniu obyčajných ľudí v rámci "modnej prehliadky" sa tak venoval Roman Alistaire Urbáni, o verbovaní či vojenských trestoch rozprával autor knihy Jankow 1645 Tomáš Koch, fortifikačné práce si vzali na starosť chlapi z domácej Šance pro šanci. Obzvlášť nabušená bola ukážka dobového lekárstva poľskou partiou Pracownia Alchemika alebo ukážka pletenia lán, ešte tak rozumieť lepšie poľsky. Osobitná časť bola ukážka vojenského drilu, ktorá sa konala dvakrát. Prvú ukážku mal na starosti na pozícii seržanta Tomáš Koch, ktorému asistovali priamo z tvaru ostatní mušketieri košicko-brniansko-pražskej časti posádky. Poľovská zložka v tvare zastúpenie nemala vzhľadom k tomu, že sa dobrovoľne podieľala na ženijných prácach a budovala gambiony a španielskych jazdcov. Celkovo to mali chlapci z Poľska veselé, keď sme sa ich v zostave jedného corporalshaftu snažili zoradiť do streľby v jednom, dvoch alebo troch radoch a následne ich nútili obchádzať celý blok. A to všetko v značne improvizovanej nemčine, v ktorej teda rozhodne nie sme doma my. Obzvlášť dobre sa to ukázalo už počas druhého drilu, ktorý viedol pre zmenu poľský seržant z Rebel regimentu so svojou verziou improvizovanej nemčiny. Tu sme boli za bludičky pre zmenu zase my a vrčali sme počas drilu aj po ňom úplne rovnako ako Poliaci dopoludnia. No, ako by Pacho, hybský zbojník povedal: "Rovným dielom, bratia. Rovným dielom." Z môjho pohľadu to bolo vlastne celkom verné - 24 nešťastníkov naverbovaných v blízkom okolia pevnosti rozprávajúci troma rôznymi jazykmi sa snažia vykonávať to, čo po nich chce ďalším, už vôbec nie podobným jazykom hovoriaci dôstojník. V každom prípade sa ukázalo, že divákom sa ešte stále páči, ak v 30 stupňoch mašíruje namiesto nich takmer 30 iných bláznov, ktorí navyše tu a tam aj vypália z muškiet. No, uvidíme, možno niekedy v budúcnosti venujem viac textu našej konfrontácii s poľskou predstavou corporalshaftu.

"A tak jedno pivko hádam ešte stihneme, či?"
Samozrejme, čo by to bolo za akciu, ak by sa aj čosi nepokazilo. Napríklad si dovolím tvrdiť, že organizátori FATÁLNE NEZVLÁDLI prípravu počasia! My sme teda mali šťastie a absolvovali sme len jednu zbesilú búrku namiesto sobotného druženia sa po akcii, avšak veľká časť poľskej partie to mala už ako reprízu z piatkového rána. Je teda nutné priznať, že v sušení vecí mali skutočne už prax a pred nami aj značný náskok. Organizátorom tiež nevyšli ani denné teploty okolo 30 stupňov. Čo si budeme čo hovoriť, klasické začiatočnícke chyby. 

Kópia zoznamu mužstva z roku 1647 a vyplatený žold
Áno, trochu tej irónie na odľahčenie inak smrteľne vážnej reportáže z veľmi osviežujúceho podujatia. Samozrejme, že nejaké chyby sa vyskytli, žiadna z nich však nebola natoľko vážna, aby si za ňu páni domáci zaslúžili verejné pranierovanie. Väčšina zo zaznamenaných nedostatkov bola v pokoji prediskutovaná už pár dní po podujatí, rovnako tak bolo naznačené aj čo-to z plánov na ďalší rok. A už teraz si dovolíme tvrdiť, že chlapi zo Šance pro šanci to majú celkom dobre načrtnuté aj do ďalších sezón a ich činnosť sa akciami ako bola táto, nekončí. Už v októbri by mal dvorný historik združenia Martin Krúl prednášať na tému šancknechtov a v decembri by mal svetlo sveta zhliadnuť malý dokument o živote vojakov v tejto pevnosti.

A na záver už klasicky nejaké tie FB galérie (zatiaľ bez našej vlastnej, ale to sa časom tiež poddá):

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára