piatok, 24. júna 2016

Snapsack ľahko, rýchlo a hlavne lacno

Niežeby som nebol hrdým vlastníkom už dvoch rôznych snapsackov, ale podľa zásady "čím viac zvyškov spotrebuješ, tým menej máš v byte bordelu" som sa rozhodol uplácať si ďalší. Asi to bude súvisieť s tešením sa z príprav na blížiaci sa 5-dňový pochod, inak si to celkom dobre neviem vysvetliť. Na druhej strane, postup výroby som si priebežne fotil tak, aby to bolo s prižmúrením oka možné považovať dokonca za návod pre všetkých manuálne menej zručných reenactorov alebo reenactorov z radov chudobných študentov.

A tak teda... Poďme na to...


utorok, 21. júna 2016

S batohom cez hory

Ak si pamätám správne, rovnaký názov mala aj relácia pre mládež v časoch, keď som bol mládežou ešte ja sám. Bola fajn, veľmi výchovná vo vzťahu mládeže k prírode, turistike, horám a batohom. A hoci teda na pochode do Sárospataku nepredpokladám podobné kopce, aké budú musieť zdolávať kamoši počas hrebeňovky Nízkych Tatier asi o týždeň skôr, než sa na štart postavíme my, "batohom" sa s Baškou nevyhneme. Zistili sme, že hoci naše "naľahko" sa nedá porovnať s "naľahko" na akciách bežne využívaným, stále je to celkom zaujímavá kopa materiálu, ktorú sme si museli pre tento výjazd zozbierať.

Ako bolo naznačené v predošlom článku Když jsem mašíroval ke hranici..., pri skladaní vybavenia sme vychádzali z predošlých skúseností a novších poznatkov v tejto problematike. Bohužiaľ, sme nútení opäť siahnuť aj po nejakých kompromisoch (voda nesená vo fľašiach), niektoré veci sme nedokázali zatiaľ uspokojivo vyriešiť (hygienické pomôcky ako zubné kefky či moja "optika"), či namiesto nich nájsť vhodnú náhradu.


Napriek tomu by sme radi predstavili to málo, čo z dobových vecí ponesieme a budeme denne využívať. Vybavenie na fotografiách je bez zásob potravín a vymožeností spomenutých vyššie, ktoré budú počas pochodu prakticky neviditeľné, uložené v batožine a používané len "off game". Azda len s výnimkou Baškinho fotoaparátu kvôli dokumentácii. A keďže suché zoznamy vybavenia sme už predstavovali viackrát, tentoraz sme sa pokúsili o trochu názornejšiu a azda aj atraktívnejšiu formu. Do akej miery sa nám to podarilo, budete musieť posúdiť sami. V prípade otázok na vybavenie nás pokojne oslovte a my sa pokúsime tieto otázky uspokojivo zodpovedať.

utorok, 7. júna 2016

Ako sme labužníkov potešili...

Teda aspoň v to dúfame, že áno. A ak náhodou nie, možno potešíme nejakých ďalších...;)

Takto pred rokom sme pripravovali podujatie Mušketieri na Šarišskom hrade a pri tej príležitosti sa Baška pohrala s nejakými tými suvenýrmi pre návštevníkov. A hoci sa nám ich ešte niekoľko zvýšilo aj v papierovej, prenosnej podobe, zhodli sme sa, že sa podelíme aj o tú trochu zdigitalizovanej práce. S trochou šťastia si nájde svoju cieľovú skupinu gurmánov a labužníkov. Všetko z toho, čo nájdete nižšie, je nenáročné na prípravu a výsledok skutočne stojí za to.

Nuž teda, prajeme vám všetkým dobrú chuť!

pondelok, 30. mája 2016

Když jsem mašíroval ke hranici....

...si azda tento rok už konečne budeme mocť pospevovať aj my s Baškou! Tentoraz tomu skutočne všetko napovedá: vhodný termín, pozvánka, dovolenka vybavená s dostatočným predstihom, azda aj všetko objednané včas dôjde a my sa po niekoľkých rokoch márnych pokusov konečne zúčastnime pochodu z Košíc do maďarského Sárospataku. Tento už azda tradičný dobový "hiking" organizujú kolegovia, hajdúsi Gabriela Bethlena.


Rodošto, pamätný dom Františka II. Rákocziho v Košiciach, pôvodne delová bašta.

Hrad v Sárospataku, sídelnom mieste Juraja I. Rákocziho, spojenca Lenarta Torstenssona.

Aby sa nepovedalo, že sa nepripravujeme, zistili sme si všetky podstatné informácie:

dĺžka trasy: cca 80 km
trvanie zájazdu: pondelok až piatok
východzie miesto: Košice, pamätný dom Františka II. Rákocziho
počet vinných pivníc na trase: NEZNÁMY

streda, 25. mája 2016

Ako sme sa navzájom potešili...

...nádhernými replikami!!! Teda, na čo vy hneď nemyslíte...

 Rok sa s rokom zišiel a opäť raz sme zavítali so svojím remeslom na Šelmberk neďaleko Ml. Vožice, kde sa konal 11. ročník Festivalu historických remesiel. A kým vám ako prví prinesieme jedinečnú a exkluzívnu reportáž o samotnom festivale, skromne sa pochválime, čo sme si odtiaľ po mnohých karamboloch doniesli a čo nám bude v nasledujúcich rokoch zaberať ďalšie miesto v skriniach.

nedeľa, 27. marca 2016

Organizácia tábora pechoty

Ako sa zdá, zima je definitívne za nami. A ako nastáva čas, keď sa navracajú domov z teplých krajín vtáci, nastáva i čas návratov reenactorov všetkých období späť na bojiská. To so sebou prináša i staré dobré "kvartýrovanie", pod ktorým si všetci spoločne predstavujeme ono nevyhnutné budovanie stanových poľných táborov  na našich akciách.

Nie tak dávno som vo svojom článku Poľné tábory, stručný úvod do problematiky preventívne nesľuboval žiadny článok na túto tému. Avšak spätne si uvedomujem, že hoci v onom článku je možné naraziť aj na celkom zaujímavé informácie, akosi tam absentuje "návod" na to, ako by bolo možné vybudovať tábor historicky uveriteľnejší, než sú tábory známe v súčasnom reenactmente.

Vo vyššie uvedenom článku spomínam tri verzie táborov podľa toho, ako dlho stoja na svojom mieste. Vzhľadom k tomu, že tábory súčasných "armád" spočívajú na svojom mieste zvyčajne niekoľko dní počas víkendu, z nich ako možnosť najbližšia potrebám reenactmentu je podľa mňa Castra Sustentoria (The Standing Camp). Patrí sa poznamenať, že na rozloženie tábora toto veľký dopad mať nebude, keďže pravidlá pre rozmiestnenie stanov a prístreškov v tábore boli prakticky rovnaké a rozdiely medzi nimi vyplývali predovšetkým z počtu hláv v jednotlivých jednotkách a podobne ako bývali organizované Standing Camps, bývali organizované aj ostatné tábory.

Je nutné dodať, že hoci pracujem primárne s anglickými zdrojmi, skúsenosti autorov týchto manuálov vychádzajú z diania na kontinente, ktorého sa títo osobne účastnili. Podľa týchto autorov jeden z rozdielov medzi kvartýrovaním v Anglicku a na kontinente spočíva v tom, že armády na kontinente bývali početnejšie a väčšie mestá, v ktorých by boli tieto armády schopné kvarýrovať, bývali od seba vzdialenejšie, a teda stavba a využívanie týchto Standing Camps bývali častejšie ako v Anglicku.

Základnou jednotkou, s ktorou vojenskí teoretici pri organizovaní tábora pracujú, je kompánia.

Konkrétne Henry Hexham vo svojom diele The Principles of the art military počíta so 120, 150 a 200 vojakmi na kompániu. V súvislosti s faktom, že Hexham stanovuje pre kompániu plochu hlbokú 300 stôp, pre 120 (resp. 100) vojakov, je šírka tejto plochy 24 stôp (dva zástupy stanov a 8 stôp široká ulička medzi nimi). Pre 150 vojakov je to už 40 stôp (tri zástupy stanov a dve uličky medzi nimi) a v prípade, že kompánia dosahuje stav 200 vojakov, šírka je 56 stôp (štyri zástupy stanov a tri uličky mimo zadných uličiek medzi dvoma susediacimi kompániami).